Náš prepodobný otec Anton Pečersko-Kyjevský.
Svätý Anton sa narodil roku 983 v Lubiči, neďaleko Černigova. Svetským menom sa volal Agipa. Od mladosti bol zbožný. Keď počul o asketickom živote mníchov, vykopal si jaskyňu, aby v nej mohol pracovať na spáse svojej duše. Pretože cítil nedostatok duchovného vedenia, odišiel na horu Athos, kde prijal postrihnutie a vstúpil do monastiera. Skoro na to sa vzdialil do neďalekej jaskyne. Svojim asketickým životom udivoval aj athoských starcov. Neskôr na rozkaz igumena sa vrátil na Rus, aby tam založil mníšsky život.
Keď sa Anton vrátil do Kyjeva (okolo r. 1013), dlho hľadal miesto, kde by sa mohol usídliť. Nakoniec našiel jaskyňu v hustom lese na brehu Dnepra, ktorá sa mu zdala byť vhodná. A usídlil sa v nej. Po smrti kniežaťa Vladimíra nastúpil na kyjevský stolec vládychtivý Svätopluk. Pretože Anton nechcel trpieť bezprávie, opustil jaskyňu a odišiel znovu na Svätú horu, kde žil do tej doby, dokiaľ sa nezlepšili pomery na Rusi. Potom sa z rozkazu toho istého igumena vrátil do Kyjeva (r.1028). Usídlil sa neďaleko pôvodného miesta, v jaskyni vykopanej Hilarionom, ktorý už bol v tej dobe kyjevským metropolitom. Hoci Anton hľadal úplnú samotu, jeho sláva sa šírila. V jaskyni ho navštevovalo mnoho ľudí. Niektorí prichádzali pre duchovnú radu, iní pre požehnanie, ale prichádzali aj tí, ktorí chceli starca nasledovať. Tak sa v krátkom čase okolo Antona sústredilo 15 bratov, ktorí žili v blízkosti svojho duchovného vodcu. Medzi bratmi, ktorých dal Anton postrihnuť na mníšstvo, bol aj Varlaam, syn bojara Jána a kniežací sluha Efrém. Rozhnevaný Ján vtrhol do monastiera, mníchov rozohnal. Varlaama odviedol násilne so sebou. Sám knieža Izjaslav nariadil, aby Antona zavreli a jaskyňu rozkopali. Anton, aby sa vyhol kniežaciemu hnevu, opustil jaskyňu. Chcel odísť s bratmi do inej krajiny. Nakoniec kňažná uprosila Izjaslava. Ten sám prosil starca, aby sa vrátil. Bratia spoločnými silami vybudovali v skale chrám a kuchyňu. Pretože Anton chcel žiť v samote, bratom určil za igumena Varlaama. Sám sa uchýlil do neďalekej jaskyne. Počet mníchov stále vzrastal, až sa nemohli vojsť do skalného chrámu. Preto postavili nový drevený chrám zasvätený Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Anton uprosil knieža, aby mohli v monastieri postaviť drevené domčeky a obkolesiť ho múrom. Od tej doby sa monastier nazýva Pečerským (jaskynným), pretože bratia najprv žili v jaskyniach.
Keď Izjaslav určil Varlaama za igumena iného monastiera, za pečerského igumena bol jednomyselne vybraný sv. Teodóz ( 3.5). Ten potom v lavre zaviedol spoločný život podľa typika sv. Teodora Studitu (11.11). Pán oslávil Antona darom zázrakov a proroctiev. Raz knieža Izjaslav, ktorý sa pripravoval na vojnu, prišiel za starcom pre požehnanie. Svätý mu predpovedal, že utrpí porážku. Proroctvo sa splnilo a nepriatelia začali rabovať krajinu. Keď knieža znova odmietol tiahnuť do vojny, došlo k vzbure. Za kniža bol dosadený polocký Vseslav. Izjaslav utiekol do Poľska a za pomoci Boleslava Chrabrého potlačil povstanie. Pretože mu nahovorili, že hlavným vinníkom povstania je Anton, rozhodol sa ho zničiť. Tak musel starec utiecť z monastiera a skrývať sa v horách neďaleko Černigova, pod ochranou černigovského kniežaťa Svjatoslava. Do Kyjeva sa vrátil až po prosbách kniežaťa Izjaslava, ktorý sa presvedčil o starcovej nevine.
Zakladateľ mníšstva na Rusi zomrel roku 1073, keď ešte za svojho života predpovedal deň a hodinu svojej smrti. Jeho telo bolo pochované v jaskyni, v ktorej zomrel.
|
(1812)
