Iniciácia – znaky a symboly
znaky a symboly sviatosti krstu
Cirkev používa pri vysluhovaní sviatosti krstu mnohé symboly a znaky, ktoré majú pomôcť kresťanom priblížiť sa k slávenému tajomstvu.
pečatenie kandidáta krstu - znak kríža
Trebníky v slovenskom jazyku začínajú svoje obrady začiatočným znamením kríža &n bsp; „V mene Otca, i Syna, i Svätého Ducha. Amen.“ a pečatením tváre kandidáta krstu vo forme kríža. Tento prvok však nenaznačuje začiatok obradu podľa byzantského vzoru, ale je to stará prax pečatenia, ktoré sa udeľovalo kandidátom krstu pred čítaním modlitby, prostredníctvom ktorej bol dotyčný kandidát začlenený do spoločenstva katechumenov. O tejto praxi svedčia staré rukopisy (porov. Kódex Barberini 336, Aténsky kódex 662) a aj samotní Otcovia Cirkvi.
zrieknutie sa zlého a sľub vernosti ježišovi kristovi
V tomto obrade katechumen vyznáva, že sa zrieka a dištancuje od skutkov a moci Satanovej. Postup tohto obradu obsahuje:
1. Otočenie katechumena smerom na západ
2. Zrieknutie sa Satana formou otázok a odpovedí.
Otočenie na západ sa koná preto, lebo podľa cirkevnej symboliky na západe existuje „moc temna“. Podobné je aj chápanie starých Grékov, ktoré umiestnilo na západ, kde sa stráca slnko, dvere do pekla. Západ je miestom tmy, kde má svoje kráľovstvo vládca temnôt, tyran, ktorého sa v danej chvíli katechumen zrieka. Katechumen, už očistený od nečistých duchov, sa nebojí stáť tvárou v tvár Satana. Toto obrátenie sa na západ je prvým slobodným činom človeka, oslobodeného z otroctva Zlého ducha.
Obrad zrieknutia sa Zlého ducha sa robí ráznym a konkrétnym spôsobom formou troch otázok a odpovedí. Tento dialóg je veľmi živý, ako keby v tom čase bol tam prítomný ako zlý a krutý tyran, ako tvorca a spoluvykonávateľ každého zla, ktoré robí človek a svet. Kňaz sa trikrát pýta katechumena: „Zriekaš sa Zlého ducha...“ a ten trikrát kladne odpovedá. Odpoveď „Áno“ znamená, že katechumen zavrhuje všetky svoje predošlé návyky, odhadzuje od seba starý a hriešny spôsob života a prerušuje starú zmluvu s peklom. Svätý Cyril Jeruzalemský v jednej zo svojich katechéz objasňuje obsah tohto trojitého zriekania sa. Prvé zrieknutie sa odráža a prenasleduje diabla a každé jeho pôsobenie pre neho strašnými Božími menami a tajomstvami; vyháňajúc diabla, prikazuje aj démonom utekať od človeka a nečiniť mu žiadne príkoria. Aj druhé zrieknutie sa je poznamenané vyháňaním démonov božským Menom. Tretie zrieknutie sa je súčasne aj modlitbou prinášanou Bohu, úpenlivo prosiac, úplne vyhnať nečistého ducha z Božieho stvorenia a upevniť ho vo viere.
Po obrade zrieknutia sa Satana nasleduje vyznanie vernosti Ježišovi Kristovi. Keď sa katechumen odvrátil od vládcu temna, opäť sa obracia k východu, ku Ježišovi Kristovi, aby mu vyznal svoju vernosť. Obrad tohto sľubu má nasledujúce črty:
1. Otočenie katechumena smerom na východ.
2. Vyznanie vernosti Ježišovi Kristovi formou otázok a odpovedí.
Otočenie sa k východu sa uskutočňuje preto, lebo východ – to je Ježiš Kristus (porov. Lk 1,78; Zach 6,12). Kristus je východ, ktorý už viac nie je zakrývaný západom, je to Svetlo pravdy (porov. Jn 1,9), Slnko spravodlivosti (porov. Mal 3,20). Svätý Cyril Jeruzalemský vo svojej prvej mystagogickej katechéze hovorí: „Keď sa zriekaš Satana, šliapeš po všetkých zmluvách s ním, rušíš staré dohody s Hadom, otvára sa ti Boží raj, vysadený na východe, odkiaľ bol kvôli priestupku vylúčený náš prapredok. A symbolom toho je tvoje obrátenie od západu k východu – ku krajine svetla“. Otočenie sa k východu teda znamená, že sa katechumen otáča k miestu, odkiaľ očakáva eschatologické veci, odkiaľ prídu a stanú sa realitou.
Tak ako obrad zriekania sa Satana, aj obrad vyznania vernosti Ježišovi Kristovi sa robí razantným spôsobom formou otázok a odpovedí
pomazanie olejom katechumenov
Pomazanie olejom má symbolický význam. Za starých čias sa zápasníci mazali olejom, aby sa ich telo stalo sviežim, hybkým, aby sa protivníkovi nepodarilo ich uchopiť. V prenesenom symbolickom význame pomazanie olejom malo v prvotnej Cirkvi pripraviť katechumena na boj s diablom a to nielen v každodennom živote po krste, ale predovšetkým v rozhodujúcom zápase, ktorý sa odohráva medzi človekom a diablom v samotnom krste.
posvätenie vody
Voda je jednoduchý prírodný živel, bohatý na ľudský a náboženský symbolizmus. Voda umýva, živí, zúrodňuje, dáva život a plodnosť, pramene, fontány, posvätné rieky priťahujú zástupy, ktoré sa do nich ponárajú, aby sa očistili.
Vodu však nemožno pokladať iba za čistiaci prostriedok. Voda je aj jedným z najdôležitejších prvkov života. Bez vody príroda umiera. Aj Ježiš Kristus chce vodu ako znak oslobodenia sa od hriechu a začiatok božského života.
Biblická tradícia spája vodu s Božím zákrokom pri všetkých udalostiach dejín spásy. Pri stvorení sa podčiarkuje vzťah voda-Duch: „Na počiatku ... Boží Duch sa vznášal nad vodami.“ Pri potope „sa otvorili nebeské priepusty“, voda má v tomto prípade očisťujúcu funkciu: obrodzuje, obnovuje prírodu, pričom holubica, ktorá sa vznáša nad vodami s olivovou ratolesťou je obrazom Ducha, ktorý vracia človeku Božie priateľstvo. Pri vyslobodení z egyptského otroctva je prechod cez vody Červeného mora predobrazom prechodu zo smrti do života Božích detí. Pri krste prechádzame, ponorením do vody, zo smrti hriechu k novému životu v Bohu. Veď sám Ježiš Kristus tvrdí: „Veru, veru hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže sa dostať do Kráľovstva Božieho“ (Jn 3,5).
samotný obrad ponorenia
Podstatná časť obradu ponorenia spočíva v trojnásobnom ponorení osoby do vody, alebo trojnásobným liatím vody na hlavu, pričom je vyslovená formula krstu v mene Najsvätejšej Trojice.
formula vyslúženia sviatosti krstu
Pre byzantskú teológiu je charakteristické to, že kňaz je počas vysluhovania sviatostí chápaný ako orgán Svätého Ducha. Kňaz totiž počas vysluhovania sviatosti krstu nehovorí slová: „Ja krstím služobníka...“, ale „Krstí sa služobník Boží...“ a tieto slová len poukazujú na to, že kňaz je len služobníkom milosti, pretože bol vybraný Svätým Duchom na túto službu.
Tento pneumatologický rozmer je charakteristický pre byzantskú teológiu. Napríklad svätý Bazil Veľký hovorí, že vo sviatostiach nastáva manifestácia Boha, najmä zviditeľnenie zbožšťujúcej úlohy Svätého Ducha. Akoby považoval (Bazil Veľký) sviatosti za jednoduchý spôsob kontaktovania sa Svätého Ducha s človekom. Berúc za základ učenie svätého Bazila Veľkého, súčasná teológia hovorí o parúzii Svätého Ducha v Cirkvi skrze sviatosti
|